V oblasti autonómnej leteckej robotiky došlo k významnému pokroku: inžinieri z Hongkonskej univerzity vytvorili dron, ktorý napodobňuje pozoruhodnú schopnosť vtákov orientovať sa v zložitom prostredí vysokou rýchlosťou.
Safety-Assured High-Speed Aerial Robot (SUPER) dokáže letieť rýchlosťou viac ako 20 metrov za sekundu (72 km/h) a zároveň rozpoznávať a obchádzať prekážky tenké len 2,5 milimetra – napríklad elektrické vedenia alebo konáriky – pričom využíva iba palubné senzory a výpočtový výkon. Na rozdiel od bežných dronov, ktoré sa spoliehajú na GPS alebo predom zmapované trasy, SUPER funguje úplne autonómne aj v neznámom prostredí.
Kompaktný systém, ktorý meria len 28 cm na šírku a má vzletovú hmotnosť 1,5 kg, využíva ľahký 3D LiDAR senzor schopný detegovať prekážky až do vzdialenosti 70 metrov s mimoriadnou presnosťou. Skutočnou inováciou SUPER-u je však sofistikovaný plánovací rámec, ktorý počas letu generuje dve trajektórie: jednu optimalizovanú na rýchlosť, ktorá smeruje do neznámych priestorov, a druhú, ktorá uprednostňuje bezpečnosť a drží sa známych, prekážok zbavených zón.
„Predstavte si 'robotického vtáka', ktorý sa svižne pohybuje lesom, bez námahy sa vyhýba konárom a prekážkam vysokou rýchlosťou. Je to, akoby sme dronu dali reflexy vtáka, vďaka čomu dokáže v reálnom čase uhýbať prekážkam a zároveň sa rýchlo približovať k cieľu,“ vysvetľuje profesor Fu Zhang, vedúci výskumného tímu.
V reálnych testoch dosiahol SUPER takmer dokonalú úspešnosť 99,63 % v rôznych náročných scenároch, vrátane letu vysokou rýchlosťou, vyhýbania sa elektrickým vedeniam, navigácie v hustých lesoch či letu v noci. Dron tiež preukázal výborné schopnosti sledovania objektov, keď úspešne nasledoval bežca v hustých lesoch, kde komerčné drony zlyhali.
Technológia má široké využitie, najmä pri pátracích a záchranných misiách, kde by MAV s technológiou SUPER mohli rýchlo preletieť zónami katastrof – ako sú zrútené budovy alebo husté lesy – vo dne aj v noci, lokalizovať preživších alebo efektívnejšie posúdiť riziká než súčasné drony. Výskum publikovaný v časopise Science Robotics predstavuje míľnik v prenose vysokorýchlostnej autonómnej navigácie z laboratórnych podmienok do reálneho sveta.