Austrálski výskumníci dosiahli podľa odborníkov prelom v kvantovom počítaní, ktorý by mohol v nasledujúcich rokoch dramaticky urýchliť možnosti spracovania umelej inteligencie.
Tím z Univerzity v Sydney pod vedením profesora Davida Reillyho vyvinul miniatúrny CMOS „čiplet“, ktorý dokáže pracovať pri teplote 100 milikelvinov (tesne nad absolútnou nulou) a zároveň riadiť viacero kremíkových spinových qubitov s použitím len mikrowattov energie. Týmto riešili dlhodobú, zdanlivo neprekonateľnú inžiniersku výzvu v oblasti kvantového počítania.
Význam tejto inovácie spočíva v možnosti umiestniť riadiacu elektroniku menej ako milimeter od samotných qubitov bez narušenia ich krehkých kvantových stavov. „Vďaka precíznemu návrhu ukazujeme, že qubity si takmer nevšímajú prepínanie 100 000 tranzistorov hneď vedľa nich,“ vysvetlil Reilly, ktorý tento úspech označil za „koniec dlhej cesty“ po desaťročí vývoja.
Tradičné prístupy ku kvantovému počítaniu vyžadujú objemné externé riadiace systémy prepojené hustou kabelážou, čo predstavuje zásadnú prekážku škálovania. Integráciou riadiacej elektroniky priamo do kryogénne vhodného CMOS balenia austrálsky tím túto bariéru odstránil a otvoril cestu k kvantovým procesorom s miliónmi qubitov na jednom čipe.
Prelom využíva kremíkové spinové qubity, ktoré sú obzvlášť perspektívne vďaka kompatibilite s existujúcou infraštruktúrou polovodičovej výroby. Na rozdiel od iných kvantových technológií je možné tieto qubity vyrábať vo veľkom pomocou rovnakých CMOS procesov, aké sa používajú pri výrobe moderných smartfónov a počítačov.
Dôsledky pre umelú inteligenciu sú zásadné. Kvantové počítače s miliónmi qubitov by mohli exponenciálne urýchliť tréning komplexných AI modelov a umožniť úplne nové triedy algoritmov, ktoré sú na klasickom hardvéri nemožné. To by mohlo viesť k prelomom v oblastiach ako objavovanie liekov, materiálová veda či optimalizácia zložitých systémov, ktoré zostávajú výpočtovo nedosiahnuteľné aj pre najpokročilejšie dnešné AI systémy.