V odľahlých púšťach Sin-ťiangu buduje Čína základ svojej budúcnosti v oblasti umelej inteligencie. Analýza investičných schválení, tendrových dokumentov a firemných záznamov agentúry Bloomberg ukazuje, že čínske firmy plánujú nainštalovať viac ako 115 000 zakázaných AI čipov Nvidia v desiatkach dátových centier v západných regiónoch krajiny.
Sedem projektov v Sin-ťiangu zameraných na tieto procesory začalo do júna 2025 výstavbu alebo získalo verejné tendre na AI výpočtové služby. Jedným z najväčších je projekt spoločnosti ovládanej firmou Nyocor Co. so sídlom v Tchien-ťine, ktorá sa primárne venuje obnoviteľným zdrojom energie a plánuje postaviť dátové centrum poháňané 625 servermi H100 – jedným z obmedzených modelov Nvidia.
Tieto zariadenia by výrazne posilnili výpočtové kapacity Číny v čase, keď prezident Si Ťin-pching kladie dôraz na technologickú sebestačnosť. Na zasadnutí politbyra o umelej inteligencii v apríli 2025 Si zdôraznil potrebu vytvoriť „autonómne kontrolovateľný“ ekosystém AI hardvéru a softvéru. Jeden z investorov prisľúbil viac ako 5 miliárd jüanov (700 miliónov dolárov) na projekty dátových centier v okrese Yiwu v rokoch 2025–2026.
Plánovaná infraštruktúra by mala podporovať pokročilé AI modely, ako sú tie od spoločnosti DeepSeek, ktorej model R1 v januári 2025 ohromil svetové trhy tým, že sa vyrovnal alebo prekonal západných konkurentov, pričom údajne vyžadoval podstatne menej výpočtového výkonu a nižšie náklady na vývoj. Jeden z operátorov v Sin-ťiangu už tvrdí, že využíva pokročilý hardvér na podporu cloudového prístupu k modelu R1 od DeepSeek.
Tieto ambície však čelia vážnym prekážkam. USA v roku 2022 obmedzili predaj najmodernejších čipov Nvidia do Číny pre obavy, že pokročilá AI by mohla Pekingu poskytnúť vojenské výhody. Podľa amerických úradníkov je v Číne v súčasnosti len asi 25 000 zakázaných procesorov Nvidia – čo je oveľa menej, než by projekty vyžadovali. V čínskych dokumentoch nie je vysvetlené, ako firmy plánujú tieto čipy získať, keďže ich nemožno legálne kúpiť bez licencie americkej vlády.
Aj keď by tento komplex stále výrazne zaostával za AI infraštruktúrou v USA, predstavuje odhodlanie Číny napredovať v globálnych pretekoch o AI napriek exportným obmedzeniam. Projekty zároveň zvýrazňujú rastúcu technologickú priepasť medzi oboma veľmocami, keďže obe krajiny považujú rozvoj umelej inteligencie za kľúčový pre svoju budúcu ekonomickú a strategickú pozíciu.