Nový výskum naznačuje, že umelá inteligencia by sa mohla stať silným nástrojom pri riešení medzinárodných konfliktov, hoci odborníci upozorňujú na významné obmedzenia jej využitia v diplomacii.
Španielska mimovládna organizácia Inštitút pre integrované prechody (IFIT) zverejnila 12. mája 2025 zistenia o potenciálnej úlohe umelej inteligencie v diplomatickom riešení konfliktov. Podľa výkonného riaditeľa IFIT Marka Freemana je tradičný prístup diplomacie, založený na zdĺhavých a komplexných mierových rokovaniach, často neefektívny, keď sa porovná s historickými výsledkami.
„Existuje len veľmi krátke časové okno, počas ktorého možno efektívne využiť nástroje rokovania alebo mediácie,“ vysvetľuje Freeman. Jeho výskum ukazuje, že rýchlejšie „rámcové dohody“ a obmedzené prímeria – s detailmi, ktoré sa dohodnú neskôr – často vedú k úspešnejším a trvácnejším mierovým dohodám než komplexné rokovania.
Freeman verí, že systémy umelej inteligencie môžu tento prístup posilniť analýzou minulých konfliktov a identifikovaním optimálnych stratégií rokovaní. „AI môže zrýchliť už aj tak rýchle rokovania,“ poznamenáva. IFIT vyvinul rýchly prístup zameraný na dosiahnutie dohôd už v raných fázach konfliktov, ktorý by podľa nich mohli nástroje AI výrazne urýchliť.
Stefan Heumann, spoluriaditeľ berlínského think-tanku Stiftung Neue Verantwortung a člen expertnej komisie nemeckého parlamentu pre umelú inteligenciu, však upozorňuje na limity AI v diplomatických súvislostiach. „Ľudské väzby – osobné vzťahy medzi lídrami – môžu zmeniť priebeh rokovaní,“ hovorí Heumann. „AI to nedokáže napodobniť.“
Heumann poukazuje na historické príklady, ako je Mníchovská dohoda z roku 1938, ktorá sa síce javila ako krok k zníženiu napätia, no napokon viedla ku katastrofe. „Politika ústupkov v Mníchove v roku 1938 bola vnímaná ako deeskalačný krok – no viedla ku katastrofe,“ vysvetľuje. „Štítky ako ‚eskalácia‘ a ‚deeskalácia‘ sú pre AI príliš zjednodušené na správne vyhodnotenie.“ Dodáva tiež, že hoci AI vyniká v prostredí s otvorenými informáciami, „zázračne nevyrieši naše spravodajské problémy v uzavretých spoločnostiach ako Severná Kórea či Rusko“.
Napriek týmto výzvam výskumníci na rôznych inštitúciách naďalej skúmajú využitie AI v diplomacii – od tvorby mierových dohôd, cez prevenciu jadrovej eskalácie až po monitorovanie dodržiavania prímerí. S rozvojom systémov umelej inteligencie bude ich úloha v medzinárodných vzťahoch pravdepodobne rásť, čo si vyžiada dôkladné zváženie ich možností aj obmedzení.