menu
close

Nástroje umelej inteligencie menia globálnu diplomaciu a zahraničnú politiku

Veľké jazykové modely ako ChatGPT a DeepSeek sú čoraz viac začleňované do rozhodovacích procesov v oblasti diplomacie s vysokými stávkami. Ministerstvá obrany a zahraničných vecí USA vyvíjajú špecializované AI systémy pre zahraničnopolitické aplikácie, zatiaľ čo Spojené kráľovstvo zavádza „nové technológie“ na transformáciu diplomatických postupov. Napriek technologickému potenciálu odborníci upozorňujú, že AI nedokáže nahradiť ľudské vzťahy, ktoré sú kľúčové pre úspešné rokovania.
Nástroje umelej inteligencie menia globálnu diplomaciu a zahraničnú politiku

Umelá inteligencia rýchlo mení spôsob, akým štáty pristupujú k zahraničnej politike a diplomatickým vzťahom, pričom veľké jazykové modely sa stávajú cennými nástrojmi v medzinárodných záležitostiach.

S podporou Úradu hlavného digitálneho a AI úradníka Pentagónu experimentujú výskumné inštitúcie ako Center for Strategic and International Studies (CSIS) so systémami AI vrátane ChatGPT a DeepSeek, aby riešili zložité otázky vojny a mieru. S podporou Úradu hlavného digitálneho a AI úradníka Pentagónu laboratórium experimentuje s AI ako ChatGPT a DeepSeek, aby preskúmalo ich možné využitie pri otázkach vojny a mieru. Zatiaľ čo v posledných rokoch sa AI nástroje dostali na ministerstvá zahraničných vecí po celom svete na pomoc s rutinnými diplomatickými úlohami, ako je písanie prejavov, tieto systémy sa čoraz viac skúmajú aj pre ich potenciál pomáhať pri rozhodovaní v situáciách s vysokými stávkami.

Výskumníci testujú potenciál AI pri tvorbe mierových dohôd, prevencii jadrovej vojny a monitorovaní dodržiavania prímerí. Americká vláda aktívne rozvíja tieto schopnosti, pričom ministerstvá obrany aj zahraničných vecí experimentujú s vlastnými AI systémami. Spojené kráľovstvo tiež pracuje na „nových technológiách“ na modernizáciu diplomatických postupov, vrátane využitia AI na plánovanie rokovacích scenárov. Podobné aplikácie skúmajú aj výskumníci v Iráne.

Jednou z nádejných aplikácií je simulácia svetových lídrov, ako sú Vladimir Putin z Ruska či Si Ťin-pching z Číny, aby diplomati mohli testovať reakcie na potenciálne krízy. AI nástroje môžu tiež pomôcť pri monitorovaní prímerí, analýze satelitných snímok či vymáhaní sankcií. „Veci, ktoré kedysi vyžadovali celé tímy, môžu byť čiastočne automatizované,“ uvádza Andrew Moore, externý starší pracovník v Center for a New American Security.

Vízia ministerstva zahraničných vecí USA pre integráciu AI je ambiciózna, no čelí výzvam. „V jednej verzii budúcnosti ministerstva zahraničných vecí... sme nahrali diplomatické depeše a vytrénovali [AI] na diplomatické úlohy,“ a AI poskytuje užitočné informácie na riešenie naliehavých diplomatických problémov. Alternatívny scenár „vyzerá ako niečo z filmu Absurdistán“ (Idiocracy, 2006) o dystopickej budúcnosti.

Napriek technologickému potenciálu odborníci upozorňujú na dôležité obmedzenia. Stefan Heumann, spoluriaditeľ berlínskeho think-tanku Stiftung Neue Verantwortung, poznamenáva, že „ľudské vzťahy — osobné väzby medzi lídrami — môžu zmeniť priebeh rokovaní. AI to nedokáže nahradiť.“ AI má tiež problém zohľadniť dlhodobé dôsledky krátkodobých rozhodnutí.

Ako krajiny súťažia vo vývoji týchto schopností, integrácia AI do zahraničnej politiky predstavuje významný posun v medzinárodných vzťahoch, kde je potrebné vyvážiť technologické inovácie s nenahraditeľnými ľudskými prvkami diplomacie.

Source: Ualrpublicradio

Latest News