menu
close

AI rýchlosťou svetla: Sklenené vlákna prekonávajú kremík v prelomovom výpočtovom objave

Európski vedci predviedli revolučnú metódu výpočtov, pri ktorej využívajú laserové impulzy prechádzajúce ultra tenkými sklenenými vláknami na vykonávanie AI výpočtov tisíckrát rýchlejšie ako tradičná elektronika. Tento prelom, vedený tímami z Tamperskej univerzity a Univerzity Marie a Louisa Pasteura, využíva nelineárne interakcie svetla v optických vláknach na vytvorenie architektúry Extreme Learning Machine, ktorá by mohla dramaticky znížiť spotrebu energie a zároveň zvýšiť rýchlosť spracovania pre AI aplikácie.
AI rýchlosťou svetla: Sklenené vlákna prekonávajú kremík v prelomovom výpočtovom objave

V zásadnom pokroku v oblasti výpočtovej techniky európski vedci úspešne demonštrovali, ako je možné namiesto elektriny využiť svetlo na vykonávanie výpočtov umelej inteligencie bezprecedentnou rýchlosťou.

Prelomový výskum, ktorý viedli Dr. Mathilde Hary z fínskej Tamperskej univerzity a Dr. Andrei Ermolaev z francúzskej Univerzity Marie a Louisa Pasteura, ukazuje, ako intenzívne laserové impulzy prechádzajúce ultra tenkými sklenenými vláknami dokážu napodobniť spôsob, akým AI spracúva informácie – avšak tisíckrát rýchlejšie než bežné elektronické systémy.

Vedci využili výpočtovú architektúru známu ako Extreme Learning Machine (ELM), inšpirovanú neurónovými sieťami. Ich prístup využíva nelineárnu interakciu medzi intenzívnymi svetelnými impulzmi a sklom na vykonávanie zložitých výpočtov. Pri testovaní na dátovej sade MNIST s ručne písanými číslicami dosiahol ich optický systém pôsobivú presnosť nad 91 % v režime anomálnej disperzie a 93 % v režime normálnej disperzie.

„Táto práca ukazuje, ako môže základný výskum v oblasti nelineárnej optiky vlákien viesť k novým prístupom vo výpočtoch,“ vysvetlili profesori Goëry Genty a John M. Dudley, ktorí výskum dohliadali. „Spájaním fyziky a strojového učenia otvárame nové cesty k ultrarýchlemu a energeticky efektívnemu AI hardvéru.“

Inovácia rieši zásadné obmedzenia tradičnej elektroniky, ktorá sa blíži k svojim fyzikálnym limitom v oblasti šírky pásma, priepustnosti dát a spotreby energie. Ako modely AI naďalej exponenciálne rastú – podľa výskumu OpenAI sa ich veľkosť zdvojnásobuje približne každé 3,5 mesiaca – energetické nároky na ich trénovanie a prevádzku sa stávajú čoraz neudržateľnejšími.

Potenciálne využitie tejto výpočtovej technológie založenej na svetle siaha od spracovania signálov v reálnom čase a environmentálneho monitoringu až po vysokorýchlostné AI inferencie. Vedci plánujú v budúcnosti vyvinúť optické systémy priamo na čipoch, ktoré by mohli pracovať v reálnom čase aj mimo laboratórnych podmienok, čo by mohlo zásadne zmeniť dátové centrá, autonómne vozidlá a ďalšie aplikácie náročné na AI.

Projekt, financovaný Fínskou radou pre výskum, Francúzskou národnou agentúrou pre výskum a Európskou radou pre výskum, predstavuje zásadnú zmenu v paradigme výpočtovej techniky, ktorá by mohla pomôcť riešiť rastúcu energetickú krízu v AI výpočtoch a zároveň umožniť výkonnejšie a pohotovejšie AI systémy.

Source:

Latest News