Stanfordský inštitút pre umelú inteligenciu zameranú na človeka (HAI) zverejnil správu AI Index 2025, ktorá ponúka komplexnú analýzu globálneho stavu a smerovania umelej inteligencie.
Správa, ktorú pripravila interdisciplinárna riadiaca komisia odborníkov z akademickej sféry aj priemyslu, odhaľuje, že firemné investície do AI dosiahli v roku 2024 hodnotu 252,3 miliardy dolárov. Súkromné investície vzrástli o 44,5 % a fúzie a akvizície o 12,1 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Dominanciu USA potvrdzuje suma 109,1 miliardy dolárov v súkromných AI investíciách, čo je takmer 12-krát viac než v Číne (9,3 miliardy dolárov) a 24-krát viac než vo Veľkej Británii (4,5 miliardy dolárov). Rozdiel je ešte výraznejší v oblasti generatívnej AI, kde americké investície prevýšili kombinované investície Číny, Európskej únie a Veľkej Británie o 25,4 miliardy dolárov.
Adopcia AI v podnikoch sa výrazne zrýchlila – v roku 2024 uviedlo 78 % organizácií, že využíva AI, pričom v roku 2023 to bolo 55 %. Podobne sa viac ako zdvojnásobil počet respondentov, ktorí využívajú generatívnu AI aspoň v jednej podnikovej funkcii – z 33 % v roku 2023 na 71 % v minulom roku.
Správa poukazuje aj na dramatické zlepšenia schopností AI. Nové benchmarky predstavené v roku 2023 zaznamenali medziročný nárast výkonnosti od 18,8 do 67,3 percentuálneho bodu. AI systémy dosiahli významný pokrok v generovaní kvalitného videa a v niektorých prípadoch agenti založení na jazykových modeloch dokonca prekonali ľudí v programátorských úlohách.
Na poli regulácie prijali americké federálne agentúry v roku 2024 celkovo 59 predpisov týkajúcich sa AI – viac než dvojnásobok oproti roku 2023. Celosvetovo sa počet legislatívnych zmienok o AI zvýšil o 21,3 % v 75 krajinách od roku 2023, čo predstavuje deväťnásobný nárast od roku 2016. Aj vlády masívne investujú: Čína spustila polovodičový fond v hodnote 47,5 miliardy dolárov, Francúzsko prisľúbilo 109 miliárd eur na projekty AI a digitalizácie a Saudská Arábia odštartovala program rozvoja AI v hodnote 100 miliárd dolárov.
Vo vzdelávaní už dve tretiny krajín ponúkajú alebo plánujú zaviesť výučbu informatiky na základných a stredných školách – dvojnásobok oproti roku 2019. Najväčší pokrok zaznamenali Afrika a Latinská Amerika. Prístup však v mnohých regiónoch zostáva obmedzený pre základné infraštruktúrne nedostatky, ako je napríklad elektrina.