Rozšírený blok BRICS, ktorý po januárovom rozšírení v roku 2025 zahŕňa už 16 krajín, formálne navrhol, aby vedenie pri vytváraní globálnych rámcov pre správu umelej inteligencie prevzala Organizácia Spojených národov.
Vo vyhlásení prijatom 7. júla na summite v Riu de Janeiro označili lídri BRICS umelú inteligenciu za „jedinečnú príležitosť“ na podporu inkluzívneho rastu a inovácií, pričom varovali, že bez spravodlivej správy môže AI prehĺbiť digitálnu priepasť medzi krajinami. Návrh priamo spochybňuje západom dominované štandardy a modely správy AI, ktoré BRICS vníma ako nevyvážené.
„Musíme zabrániť tomu, aby sa procesy stanovovania štandardov využívali ako prekážky vstupu na trh pre malé podniky a rozvojové ekonomiky,“ uvádza sa vo vyhlásení BRICS. Blok zdôraznil, že globálna správa AI by mala byť „reprezentatívna, orientovaná na rozvoj, prístupná, inkluzívna, dynamická a flexibilná“, pričom musí rešpektovať národnú suverenitu.
Návrh vyzýva na vypracovanie „technických špecifikácií a protokolov“ za účasti verejného sektora a agentúr OSN, aby sa zabezpečila dôvera, interoperabilita a bezpečnosť naprieč AI platformami. Krajiny BRICS presadzujú otvorenú spoluprácu v oblasti open-source, ochranu digitálnej suverenity, spravodlivú konkurenciu na AI trhoch a ochranu duševného vlastníctva, ktorá však nesmie brániť transferu technológií do rozvojových krajín.
Generálny tajomník OSN António Guterres na summite iniciatívu podporil a vyhlásil, že „AI nemôže byť klubom pre vyvolených, ale musí prinášať úžitok všetkým, najmä rozvojovým krajinám, ktoré musia mať skutočný hlas v globálnej správe AI.“ Pripomenul aj plány OSN na zriadenie Nezávislého medzinárodného vedeckého panelu pre umelú inteligenciu a pravidelného globálneho dialógu o AI v rámci OSN.
Podľa Igora Makarova, vedúceho Katedry svetovej ekonomiky na Vyššej škole ekonómie v Rusku, „globálna správa v oblasti umelej inteligencie prakticky neexistuje“, čo otvára priestor pre BRICS, aby sa ujali vedenia pri vytváraní globálnych inštitúcií.
Tento návrh predstavuje významnú výzvu pre západom vedené iniciatívy správy AI, ako je napríklad Hirošimský AI proces skupiny G7. Keďže krajiny BRICS po rozšírení zastupujú viac ako 40 % svetovej populácie, ich jednotný postoj by mohol zásadne zmeniť spôsob, akým sa medzinárodné štandardy pre AI vytvárajú a presadzujú.