menu
close

Čínske ambície v oblasti umelej inteligencie narážajú na prekážky v podobe exportných kontrol, ukazuje štúdia RAND

Komplexná správa RAND Corporation s názvom 'Full Stack: China's Evolving Industrial Policy for AI' skúma strategické úsilie Pekingu stať sa do roku 2030 globálnym lídrom v oblasti umelej inteligencie. Štúdia, zverejnená v júni 2025, analyzuje čínske nástroje priemyselnej politiky naprieč celým technologickým reťazcom AI a hodnotí ich efektívnosť pri dobiehaní Spojených štátov. Hoci čínske AI modely dosahujú významný pokrok, americké exportné kontroly na pokročilé čipy predstavujú pre čínske ambície v AI zásadné výzvy.
Čínske ambície v oblasti umelej inteligencie narážajú na prekážky v podobe exportných kontrol, ukazuje štúdia RAND

RAND Corporation zverejnila rozsiahlu analýzu čínskej stratégie v oblasti umelej inteligencie, ktorá odhaľuje silné stránky aj slabiny v snahe Pekingu dominovať globálnemu AI do roku 2030.

Správa s názvom 'Full Stack: China's Evolving Industrial Policy for AI' bola publikovaná v júni 2025 výskumníkmi Kyleom Chanom, Gregorym Smithom, Jimmym Goodrichom, Gerardom DiPippom a Konstantinom F. Pilzom. Poskytuje detailný pohľad na to, ako Čína uplatňuje nástroje priemyselnej politiky naprieč celým technologickým reťazcom AI – od polovodičových čipov až po aplikácie.

Výskumníci konštatujú, že čínska priemyselná politika v oblasti AI pravdepodobne urýchli rýchly pokrok krajiny, najmä prostredníctvom podpory výskumu, rozvoja talentov, dotovaných výpočtových zdrojov a aplikácií. Čínske AI modely zmenšujú výkonnostný rozdiel oproti najlepším americkým modelom a adopcia AI v Číne rýchlo rastie naprieč sektormi – od elektromobilov a robotiky až po zdravotníctvo a biotechnológie.

Správa však identifikuje aj významné výzvy, ktorým čelia čínske ambície v AI. Krajina kontroluje iba približne 15 percent celkovej globálnej výpočtovej kapacity pre AI, zatiaľ čo Spojené štáty až 75 percent. To poukazuje na výrazný deficit v infraštruktúre, ktorý sa čínska štátna podpora snaží riešiť. Financovanie základného AI výskumu na univerzitách a štátom podporovaných AI laboratóriách je označené za kľúčový faktor rozvoja čínskeho AI priemyslu.

Hlavnou prekážkou, ktorú správa zdôrazňuje, je závislosť Číny od zahraničných technológií. Na zasadnutí politbyra v apríli 2025 čínsky prezident Si Ťin-pching zdôraznil potrebu "sebestačnosti" a vytvorenia "autonómne kontrolovateľného" ekosystému AI hardvéru a softvéru. Peking podporuje vývoj domácich alternatív ku grafickým procesorom Nvidia, ako je séria Ascend od Huawei, ktoré však zaostávajú vo výkone aj objeme výroby. Táto závislosť na menej výkonných a menej početných čipoch núti čínske firmy šetriť výpočtovým výkonom, čo znižuje počet a rozsah tréningových a nasadzovacích úloh AI modelov.

Aby čínske AI firmy obišli americké exportné kontroly, využívajú rôzne stratégie – od hromadenia čipov a pašovania až po budovanie dátových centier po celom svete, od Mexika po Malajziu. Hoci štátna podpora zvyšuje konkurencieschopnosť a urýchľuje pokrok, výzvy ako americké exportné kontroly a neefektívna alokácia zdrojov môžu rast spomaliť. Správa v závere konštatuje, že vývoj AI v Číne pravdepodobne zostane tesným konkurentom USA, a to vďaka kombinácii štátnej podpory a inovácií v súkromnom sektore.

Správa tiež uvádza, že čínski tvorcovia politík sa nezameriavajú výlučne na "víťazstvo v pretekoch o AGI" (hoci niektoré čínske technologické firmy áno). Namiesto toho budujú svetovo popredný a odolný AI priemysel, ktorý má zvýšiť produktivitu naprieč celou ekonomikou, s dôrazom na "hardvérové" aplikácie, ako je robotika a priemyselná automatizácia. Tento strategický prístup odráža dlhodobú víziu Číny v oblasti technologickej sebestačnosti a ekonomickej transformácie prostredníctvom AI.

Source: Rand

Latest News