Rýchla expanzia umelej inteligencie dramaticky zvyšuje uhlíkovú stopu technologického priemyslu, uvádza nová správa Organizácie Spojených národov zverejnená 5. júna 2025.
Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU) sledovala emisie skleníkových plynov 200 popredných digitálnych spoločností v rokoch 2020 až 2023 a zistila, že nepriame emisie uhlíka štyroch technologických gigantov zameraných na AI – Amazonu, Microsoftu, Alphabetu a Metu – vzrástli v tomto období v priemere o 150 %. Najvyšší nárast prevádzkových emisií zaznamenal Amazon (182 %), nasledovaný Microsoftom (155 %), Metou (145 %) a Alphabetom (138 %).
Tieto nepriame emisie, ktoré zahŕňajú emisie vznikajúce pri výrobe nakupovanej elektriny, pary, tepla a chladenia, prudko stúpli najmä v dôsledku obrovských energetických nárokov dátových centier poháňaných AI. Správa ITU varuje, že s rastúcimi investíciami do AI môžu emisie uhlíka z najväčších AI systémov dosiahnuť až 102,6 milióna ton ekvivalentu oxidu uhličitého ročne.
Dopad na životné prostredie však presahuje len emisie uhlíka. Dátové centrá vyžadujú sofistikované chladiace systémy, ktoré spotrebúvajú značné množstvo vody – spotreba vody spoločnosti Google od roku 2019 vzrástla takmer o 88 %. To je obzvlášť znepokojujúce v oblastiach náchylných na sucho, ako je Kalifornia.
Technologické firmy reagujú rôznymi iniciatívami v oblasti udržateľnosti. Amazon uviedol, že investuje do projektov bezuhlíkovej energie vrátane jadrovej a obnoviteľnej energie. Microsoft zdvojnásobil tempo úspor energie a prechádza na čipové kvapalinové chladenie, aby znížil spotrebu. Meta pracuje na znižovaní emisií, spotreby energie a vody vo svojich dátových centrách.
Správa ITU však upozorňuje, že hoci čoraz viac digitálnych firiem si stanovuje emisné ciele, tieto ambície sa zatiaľ plne nepretavili do reálnych znížení. Rýchly rast AI spôsobuje prudký nárast globálneho dopytu po elektrine – spotreba elektriny dátovými centrami rastie štyrikrát rýchlejšie ako celková spotreba elektriny.
Odborníci predpovedajú, že globálna spotreba elektriny pre dátové centrá by sa do roku 2030 mohla zdvojnásobiť a dosiahnuť približne 945 terawatthodín, čo predstavuje takmer 3 % celosvetovej spotreby elektriny. Tento nárast vytvára tlak na existujúcu energetickú infraštruktúru a niektoré energetické spoločnosti navrhujú výstavbu nových elektrární na fosílne palivá na pokrytie rastúceho dopytu – čo podľa environmentálnych aktivistov môže ohroziť klimatické ciele.