Výnimočný prelom v oblasti robotickej technológie dosiahli inžinieri z Kalifornského technologického inštitútu (Caltech), ktorí vytvorili skutočného „transformera“ – robota schopného meniť svoj tvar počas letu, čo mu umožňuje plynulé prechody medzi pohybom vo vzduchu a na zemi.
Inovatívny robot s názvom ATMO (aerially transforming morphobot) predstavuje významný pokrok v oblasti multimodálnych robotov. Na rozdiel od bežných lietajúcich a jazdiacich robotov, ktoré musia pred transformáciou pristáť, ATMO sa dokáže prekonfigurovať už počas letu, vďaka čomu zvládne aj náročné terény, kde by tradičné roboty uviazli.
„Navrhli a zostrojili sme nový robotický systém inšpirovaný prírodou – spôsobom, akým zvieratá využívajú svoje telá na rôzne druhy pohybu,“ vysvetľuje Ioannis Mandralis, hlavný autor štúdie publikovanej v Communications Engineering.
ATMO využíva štyri trysky na let, pričom ich ochranné kryty sa dôvtipne premieňajú na kolesá pre pohyb po zemi. Celý transformačný proces je poháňaný jediným motorom, ktorý pohybuje centrálnym kĺbom a presúva trysky medzi režimom dronu a jazdy. Mimoriadnosť tohto systému spočíva v jeho sofistikovanom riadiacom algoritme, ktorý zvláda zložité aerodynamické sily počas transformácie.
Táto technológia by mohla priniesť revolúciu v oblastiach ako doručovanie zásielok či pátracie a záchranné operácie, kde schopnosť nepretržite sa pohybovať vzduchom aj po zemi poskytuje bezprecedentnú všestrannosť.
Súbežne s tým vedci z Univerzity v Osake vyvinuli inovatívny systém hmyzieho kyborga, ktorý sa dokáže autonómne orientovať bez drôtov, chirurgického zásahu či elektrickej stimulácie. Ich prístup využíva malú prilbu s ultrafialovým svetlom, ktorá usmerňuje pohyb švábov na základe ich prirodzenej tendencie vyhýbať sa jasnému svetlu. Táto neinvazívna metóda zachováva zmyslové orgány hmyzu a zároveň umožňuje spoľahlivú kontrolu, čím prekonáva obmedzenia tradičných hmyzích kyborgov závislých od elektrickej stimulácie.
Tieto pokroky ukazujú, ako sa robotika poháňaná umelou inteligenciou posúva za hranice softvérových aplikácií typu chatbotov smerom k fyzickým systémom, ktoré sa dokážu inteligentne pohybovať v reálnom prostredí, manipulovať s objektmi a robiť rozumné rozhodnutia na základe spätnej väzby z okolia.