Xiaomi sa odhodlane vracia do oblasti polovodičov s masívnou finančnou injekciou do vývoja vlastných AI čipov, čím sa chce zaradiť medzi vážnych hráčov v globálnom technologickom ekosystéme.
Pekingský výrobca smartfónov a elektromobilov oznámil, že v priebehu nasledujúcich desiatich rokov investuje minimálne 50 miliárd jüanov (6,9 miliardy dolárov) do návrhu čipov, pričom investičný horizont začína v roku 2025, ako potvrdil hovorca spoločnosti. Zakladateľ a generálny riaditeľ Xiaomi Lei Jun zdôraznil strategický význam tejto iniciatívy slovami: „Čipy sú vrchol, ktorý musíme zdolať, a ťažký boj, ktorému sa nemôžeme vyhnúť, ak sa chceme stať veľkou hardvérovou technologickou spoločnosťou.“
Jadrom tejto stratégie je pripravovaný Xring O1, systém na čipe (SoC) postavený na pokročilej 3-nanometrovej výrobnej technológii, čo ho radí medzi najsofistikovanejšie procesory na trhu. Čip bude oficiálne predstavený na veľkom produktovom podujatí 22. mája, spolu s novým smartfónom, tabletom a dlho očakávaným elektrickým SUV YU7.
Cesta Xiaomi v oblasti polovodičov sa začala v roku 2014 a vyvrcholila uvedením prvého mobilného procesora Surge S1 v roku 2017. Neskôr však spoločnosť presunula pozornosť na menej komplexné čipy v dôsledku viacerých prekážok. V roku 2021 Xiaomi oživilo svoje ambície v oblasti mobilných procesorov a odvtedy investovalo do vývoja čipov viac ako 13,5 miliardy jüanov (1,8 miliardy dolárov). Tím pre polovodiče v Xiaomi dnes zamestnáva viac ako 2 500 špecialistov.
Táto investícia je v súlade s celonárodným čínskym úsilím o technologickú sebestačnosť v polovodičovom sektore, najmä v čase zintenzívňujúcej sa globálnej konkurencie. Očakáva sa, že globálny polovodičový priemysel dosiahne v roku 2025 tržby 697 miliárd dolárov, pričom dopyt po čipoch novej generácie poháňajú najmä AI technológie. Pre Xiaomi by vývoj vlastných čipov mohol znamenať zníženie závislosti od amerických dodávateľov, ako je Qualcomm, ktorý tradične poskytoval procesory pre vlajkové smartfóny spoločnosti.
Xring O1 tak pre Xiaomi nepredstavuje len technologický míľnik, ale aj strategický krok v čoraz konkurenčnejšom a geopoliticky zložitom prostredí polovodičov, kde sa čínske firmy snažia budovať domáce kapacity v čase pretrvávajúcich exportných obmedzení zo strany USA.