Prelomový systém umelej inteligencie, ktorý vyvinuli švajčiarski vedci, má potenciál revolučne zmeniť cementársky priemysel tým, že dramaticky zníži jeho uhlíkovú stopu bez kompromisov v pevnosti alebo trvácnosti materiálu.
Výroba cementu patrí medzi najväčšie priemyselné zdroje emisií oxidu uhličitého na svete a je zodpovedná za približne 8 % globálnych emisií skleníkových plynov. Výrobný proces si vyžaduje zahrievanie vápenca a ďalších surovín na extrémne vysoké teploty – okolo 1 400 stupňov Celzia – čo spotrebúva obrovské množstvo energie a uvoľňuje CO2 jednak spaľovaním palív, jednak chemickými reakciami.
Švajčiarsky systém umelej inteligencie rieši túto výzvu analýzou tisícok možných kombinácií ingrediencií s cieľom nájsť optimálne zloženia, ktoré zachovajú kľúčové viazacie vlastnosti cementu a zároveň výrazne znížia emisie. Využitím algoritmov strojového učenia technológia hodnotí, ako možno rôzne podiely tradičných zložiek cementu nahradiť alternatívami s nižším obsahom uhlíka, ako sú popolček, troska či kalcinovaný íl.
Prvé testy prinášajú sľubné výsledky – niektoré AI-optimalizované receptúry dokážu znížiť emisie uhlíka až o 40–75 % v porovnaní s bežným cementom. Schopnosť systému simulovať a predpovedať vlastnosti materiálu eliminuje veľkú časť nákladného pokusu a omylu, ktorý je zvyčajne potrebný pri vývoji nových cementových zmesí.
Technológia nadväzuje na predchádzajúce inovácie švajčiarskych výskumných inštitúcií, vrátane projektu ultra-zeleného betónu na ETH Zürich, ktorý ukázal, že emisie CO2 je možné znížiť z 300 na približne 80–100 kilogramov na kubický meter bez zhoršenia vlastností materiálu.
Keďže stavebný priemysel čelí rastúcemu tlaku na dekarbonizáciu, tento prelom v oblasti umelej inteligencie ponúka praktickú cestu k udržateľnejšiemu stavebníctvu. S rastúcim globálnym dopytom po cemente – najmä pre dátové centrá a infraštruktúrne projekty – môže byť načasovanie tejto inovácie kľúčové pre splnenie klimatických cieľov pri súčasnej podpore ďalšieho ekonomického rozvoja.