Ambiciózny cieľ Číny stať sa do roku 2030 svetovou veľmocou v oblasti umelej inteligencie naberá na obrátkach, uvádza novo aktualizovaná správa RAND Corporation zverejnená 27. júna 2025.
Komplexná analýza, ktorú vypracovali Kyle Chan, Gregory Smith, Jimmy Goodrich, Gerard DiPippo a Konstantin F. Pilz, skúma, ako Peking nasadzuje nástroje priemyselnej politiky naprieč celým technologickým reťazcom AI – od polovodičových čipov až po reálne aplikácie.
Správa s názvom 'Full Stack: China's Evolving Industrial Policy for AI' konštatuje, že čínska priemyselná politika v oblasti AI pravdepodobne urýchľuje rýchly pokrok krajiny, najmä vďaka strategickej podpore výskumu, rozvoja talentov, dotovaným výpočtovým zdrojom a praktickým aplikáciám.
Na zasadnutí politbyra o AI v apríli 2025 čínsky prezident Si Ťin-pching zdôraznil potrebu 'sebestačnosti' a vytvorenia 'autonómne kontrolovateľného' ekosystému hardvéru a softvéru pre AI. To je v súlade so spustením Národného investičného fondu pre AI v hodnote 8,2 miliardy dolárov v januári 2025, ktorý je súčasťou širšieho Národného fondu pre rizikový kapitál v hodnote 138 miliárd dolárov zameraného na oblasti súvisiace s AI.
Správa poukazuje na to, že čínske AI modely dobiehajú výkonnosť popredných amerických modelov. Hoci väčšinu rastu poháňajú súkromné technologické firmy, štátna podpora výrazne posilnila ich schopnosti. Do júna 2024 dosiahla Čína celkovú výpočtovú kapacitu 246 EFLOP/s s cieľom dosiahnuť 300 EFLOP/s do roku 2025. To však predstavuje len približne 15 percent celosvetovej AI výpočtovej kapacity, zatiaľ čo USA disponujú 75 percentami.
Adopcia AI v Číne rýchlo rastie v rôznych sektoroch, od elektromobilov a robotiky po zdravotníctvo a biotechnológie. Peking sa osobitne zameriava na podporu zdieľania dát pre robotiku prostredníctvom inštitúcií ako Beijing Embodied Artificial Intelligence Robotics Innovation Center. Do roku 2030 chce Čína vybudovať AI priemysel v hodnote 100 miliárd dolárov a vytvoriť viac než 1 bilión dolárov dodatočnej hodnoty v ďalších odvetviach.
Hoci čínske firmy čelia výzvam v dôsledku amerických exportných obmedzení na pokročilé AI čipy, snažia sa tieto bariéry prekonať rôznymi stratégiami – vývojom domácich alternatív ako séria Ascend od Huawei, hromadením čipov a budovaním dátových centier po celom svete. Analýza RAND naznačuje, že tieto snahy v kombinácii s čínskou priemyselnou politikou budú v nasledujúcich rokoch naďalej zužovať rozdiel v AI schopnostiach medzi Čínou a Spojenými štátmi.