Prelomová štúdia využívajúca umelú inteligenciu na analýzu snímok mozgu odhalila skrytý neurologický vplyv pandémie COVID-19 na zdravých jedincov.
Výskumníci z Univerzity v Nottinghame použili pokročilé algoritmy strojového učenia na skúmanie údajov z mozgového zobrazovania takmer 1 000 dospelých v rámci štúdie UK Biobank. Tím vytvoril sofistikovaný nástroj na predikciu veku mozgu tým, že AI modely trénoval na viac ako 15 000 snímkach mozgu z obdobia pred pandémiou. Tento nástroj dokázal odhadnúť, ako staro mozog človeka pôsobí v porovnaní s jeho skutočným chronologickým vekom.
Zistenia publikované 22. júla v Nature Communications ukázali, že ľudia, ktorí prežili pandémiu, zaznamenali zrýchlené starnutie mozgu v priemere o 5,5 mesiaca v porovnaní s tými, ktorí boli skenovaní výlučne pred pandémiou. Pozoruhodné je, že tento efekt starnutia sa prejavil bez ohľadu na to, či boli jednotlivci infikovaní vírusom.
„Najviac ma prekvapilo, že aj ľudia, ktorí nemali COVID, vykazovali výrazné zvýšenie miery starnutia mozgu,“ uviedol hlavný autor Dr. Ali-Reza Mohammadi-Nejad. „Naozaj to ukazuje, ako veľmi samotná skúsenosť s pandémiou – od izolácie až po neistotu – mohla ovplyvniť naše zdravie mozgu.“
Starnutie mozgu bolo najvýraznejšie u starších osôb, mužov a ľudí zo sociálne a ekonomicky znevýhodneného prostredia. Zaujímavé je, že len tí, ktorí boli infikovaní COVID-19, vykazovali merateľné zhoršenie kognitívnych schopností, ako je mentálna flexibilita a rýchlosť spracovania informácií, čo naznačuje, že štrukturálne zmeny mozgu nemusia nutne viesť k funkčnému poškodeniu.
Hoci štúdia neanalyzovala konkrétne intervencie, výskumníci naznačujú, že stratégie známe na udržiavanie zdravia mozgu – ako je fyzická aktivita, dostatok spánku, zdravá strava a sociálny kontakt – môžu pomôcť zmierniť starnutie mozgu súvisiace s pandémiou. Tiež poznamenávajú, že pozorované zmeny môžu byť vratné, čo ponúka povzbudivý pohľad pre verejné zdravotníctvo.
„Naše zistenia zdôrazňujú potrebu riešiť zdravotné a sociálno-ekonomické nerovnosti popri životnom štýle, aby sme zmiernili zrýchlené starnutie mozgu,“ uzatvárajú výskumníci. „Táto štúdia nám pripomína, že zdravie mozgu je formované nielen chorobami, ale aj naším každodenným prostredím a veľkými spoločenskými otrasmi.“