Výskumníci odhalili významné environmentálne náklady spojené s rastúcou závislosťou na sofistikovaných AI systémoch. Nová štúdia publikovaná 19. júna 2025 v časopise Frontiers in Communication ukazuje, že modely AI s rozumovým uvažovaním môžu pri odpovedaní na rovnaké otázky vypustiť až 50-krát viac oxidu uhličitého než ich jednoduchšie náprotivky.
Výskumný tím pod vedením Maximiliana Daunera z Hochschule München University of Applied Sciences hodnotil 14 rôznych veľkých jazykových modelov (LLM) s rozsahom od 7 do 72 miliárd parametrov. Tieto modely testovali na 1 000 referenčných otázkach z rôznych oblastí, vrátane matematiky, histórie, filozofie a abstraktnej algebry.
Štúdia zistila, že modely s rozumovým uvažovaním vygenerovali v priemere 543,5 „mysliacich tokenov“ na otázku, zatiaľ čo stručné modely iba 37,7 tokenov. Tieto dodatočné výpočtové kroky priamo znamenajú vyššiu spotrebu energie a viac emisií uhlíka. Najpresnejším testovaným modelom bol Cogito s rozumovým uvažovaním a 70 miliardami parametrov, ktorý dosiahol presnosť 84,9 %, no zároveň vyprodukoval trikrát viac CO2 než podobne veľké modely generujúce stručnejšie odpovede.
„V súčasnosti vidíme jasný kompromis medzi presnosťou a udržateľnosťou, ktorý je vlastný LLM technológiám,“ vysvetlil Dauner. „Žiadny z modelov, ktoré udržali emisie pod 500 gramov CO2 ekvivalentu, nedosiahol presnosť vyššiu než 80 %."
Téma otázok mala taktiež významný vplyv na emisie. Otázky vyžadujúce komplexné uvažovanie, ako abstraktná algebra alebo filozofia, viedli k až šesťnásobne vyšším emisiám než priamejšie témy, napríklad stredoškolská história.
Výskumníci zdôraznili, že používatelia môžu svoju uhlíkovú stopu AI ovplyvniť premyslenými voľbami. Napríklad model DeepSeek R1 (70 miliárd parametrov) by pri odpovedaní na 600 000 otázok vytvoril emisie CO2 zodpovedajúce spiatočnému letu z Londýna do New Yorku. Naopak, model Qwen 2.5 od Alibaby (72 miliárd parametrov) by dokázal odpovedať na približne 1,9 milióna otázok s podobnou presnosťou pri rovnakej produkcii emisií.
„Ak by používatelia poznali presné CO2 náklady svojich AI výstupov, možno by boli selektívnejší v tom, kedy a ako tieto technológie využívajú,“ uzavrel Dauner. Výskumníci dúfajú, že ich práca podporí informovanejšie a ekologickejšie využívanie AI, keďže tieto technológie sa čoraz viac stávajú súčasťou nášho každodenného života.