V prelomovom objave, ktorý by mohol pomôcť vyriešiť jednu z najtrvalejších záhad kozmológie, astronómovia identifikovali masívne vlákno prehriateho plynu spájajúce štyri kopy galaxií v rámci superkopy Shapley.
Filament, ktorý bol detegovaný sofistikovanou kombináciou röntgenových pozorovaní a AI analytických techník, obsahuje plyn zohriaty na viac ako 10 miliónov stupňov Celzia a má hmotnosť približne desaťnásobku našej galaxie Mliečna cesta. Tiahne sa diagonálne cez superkopu v dĺžke 23 miliónov svetelných rokov (7,2 megaparsekov), čo zodpovedá približne 230-násobnému prechodu Mliečnou cestou od jedného konca po druhý.
Tento objav je obzvlášť významný, pretože môže vysvetľovať časť „chýbajúcej“ hmoty vo vesmíre. Kozmologické modely predpovedajú, že asi tretina bežnej hmoty v lokálnom vesmíre zostáva nezistená, pričom vedci predpokladajú, že táto chýbajúca hmota by mohla existovať v dlhých vláknach plynu spájajúcich husté oblasti vesmíru.
„Ide o prvú röntgenovú spektroskopickú detekciu čistého teplého-horúceho medzigalaktického média z individuálneho, nedotknutého filamenta bez významnej kontaminácie,“ vysvetľuje hlavný výskumník Konstantinos Migkas, ktorého tím publikoval svoje zistenia v časopise Astronomy & Astrophysics 19. júna 2025.
Výskumný tím použil novátorský prístup, ktorý kombinoval pozorovania z dvoch röntgenových vesmírnych teleskopov – ESA XMM-Newton a JAXA Suzaku. Zatiaľ čo Suzaku mapoval slabé röntgenové žiarenie filamenta v širokej oblasti, XMM-Newton presne identifikoval a odstránil rušivé röntgenové zdroje, ako sú supermasívne čierne diery v rámci filamenta. Pokročilé AI algoritmy boli kľúčové pri spracovaní týchto zložitých dát, keďže pomohli izolovať signál filamenta od pozadia a rozpoznať vzory, ktoré by bolo manuálne nemožné odhaliť.
Superkopa Shapley, nachádzajúca sa v súhvezdí Kentaura, je jednou z najhmotnejších štruktúr v blízkom vesmíre a obsahuje viac ako 8 000 galaxií. Novoobjavený filament spája dva páry kop galaxií v rámci tejto superkopy: A3530/32 a A3528-N/S.
Okrem toho, že tento objav pomáha riešiť problém chýbajúcej hmoty, potvrdzuje aj desaťročia teoretických modelov a simulácií o kozmickej sieti – obrovskej štruktúre vláken, ktoré tvoria kostru vesmíru. Zároveň demonštruje rastúci význam umelej inteligencie v astronomickom výskume, kde schopnosti AI rozpoznávať vzory umožňujú vedcom detegovať a analyzovať javy, ktoré boli pre konvenčné pozorovacie metódy neviditeľné.