Vedci zo Zhejiang University v Číne vytvorili prelomový diagnostický nástroj, ktorý využíva umelú inteligenciu na detekciu Parkinsonovej choroby prostredníctvom analýzy ušného mazu, pričom dosiahli pozoruhodnú presnosť 94,4 %.
Výskumný tím pod vedením Hao Donga a Danhua Zhu publikoval svoje zistenia v časopise Analytical Chemistry. Ich prístup využíva fakt, že ušný maz obsahuje maz (sebum), ktorého chemické zloženie sa mení s progresiou ochorenia. Na rozdiel od kožného mazu sa ušný maz nachádza v chránenom prostredí, ktoré je menej ovplyvnené vonkajšími kontaminantmi ako znečistenie či kozmetika.
Štúdia zahŕňala odber vzoriek ušného mazu od 209 účastníkov (108 s Parkinsonovou chorobou a 101 bez nej). Pomocou sofistikovaných techník plynovej chromatografie a hmotnostnej spektrometrie (GC-MS) vedci identifikovali štyri prchavé organické zlúčeniny, ktoré sa vyskytujú v signifikantne odlišných koncentráciách u pacientov s Parkinsonovou chorobou: etylbenzén, 4-etyltoluén, pentanal a 2-pentadecyl-1,3-dioxolán.
Tím následne vyvinul čuchový systém s umelou inteligenciou (AIO) kombináciou plynovej chromatografie so senzormi povrchových akustických vĺn (GC-SAW) a konvolučnej neurónovej siete (CNN). Tento model strojového učenia bol trénovaný na rozpoznávanie vzorcov v chromatografických dátach, ktoré odlišujú vzorky pacientov s Parkinsonovou chorobou od zdravých osôb.
Súčasná diagnostika Parkinsonovej choroby sa zvyčajne opiera o pozorovanie fyzických symptómov, ktoré sa často objavia až po výraznom poškodení nervového systému. Včasná detekcia je pritom kľúčová, keďže väčšina liečebných metód len spomaľuje progresiu ochorenia, nie ho zvráti. Tradičné diagnostické metódy, ako klinické škály a neurozobrazovanie, môžu byť subjektívne, nákladné a často prehliadnu skoré štádiá choroby.
"Táto metóda je zatiaľ malou jednocentrovou štúdiou v Číne," poznamenal Dong. "Ďalším krokom je realizácia výskumu v rôznych štádiách ochorenia, vo viacerých výskumných centrách a medzi rôznymi etnickými skupinami, aby sa zistilo, či má táto metóda širšiu praktickú využiteľnosť."
Ak sa tento nízkonákladový a neinvazívny skríningový nástroj potvrdí aj vo väčších štúdiách, mohol by zásadne zmeniť včasnú diagnostiku Parkinsonovej choroby, umožniť skorší zásah a potenciálne zlepšiť prognózu miliónov pacientov na celom svete.